Slnečná ochrana s Aloe Vera: MUDr. Kampe (LR Magazín 2007-2; str. 29)

ALOE VERA KONCEPT SLNECNEJ OCHRANY
Stav kože, našej hlavnej styčnej plochy
s vonkajším prostredím pre svoju úzku
prepojenosť s organizmom do určitej mie-
ry odráža zdravotný stav každého človeka.
Jej vzhľad podlieha tak ako všetko v našom
okolí módnym trendom, kto sa ale vô-
bec nemusia zhodovať s ideálom zdravia.
„Chytanie bronzu“ sa posledné roky stá-
va náplňou trávenia voľného času aj ľudí,
u ktorých pigmentačná schopnosť kože
je minimálna alebo úplne chýba. Slnečné
žiarenie aj rad kladných a žiadúcich
účinkov, je potrebné k biosyntéze vitamínu
D v koži (k tomuto účinku postačuje pô-
sobenie letného slnka asi 1 hodinu za týž-
deň na plochu tváre a chrbtov rúk),
blahodar vplyv na psychiku, derma-
tológovia ho využívajú na liečbu rôznych
kožných ochorení. Prečo ale na druhej
strane varujú pred nadmerným slnením a
tvrdia, že „zdravé“ opaľovanie neexistuje?
Ultrafialové žiarenie a jeho účinky na
kožu
Najvýznamnejšia pozornosť sa pre jeho
potvrdené škodlivé účinky venuje
neviditeľnej časti slnečného žiarenia
označovaného ako ultrafialové (UVR).
Tradične sa rozdeľuje na tri druhy:
1. krátkovlnové UVC žiarenie (vlnová dĺžka
100 - 290 nm) je kompletne zachyte-
ozónovou vrstvou (na zemský povrch
teda nedopadá), 2. strednovlnové UVB
žiarenie (vlnová dĺžka 290 - 320 nm) tvorí
asi 1% dopadajúceho žiarenia, je filtro-
vané sklom, preniká vodou. Je účinným
vyvolávateľom začervenania (erytému)
a zhnednutia (pigmentácie). Zodpovedá
za fotokarcinogenézu (vznik rakoviny vply-
vom UVR) a využíva sa v dermatologickej
fotoliečbe. 3. dlhovlnové UVA žiarenie (vl-
nová dĺžka 320 - 400 nm) tvorí 4% do-
padajúceho žiarenia a 90% ultrafialového,
30 - 50% prechádza čírym sklom. Preniká
hlbšie na rozhranie kože a podkožia
a tlmivý (supresívny) vplyv na imunit-
systém kože, vyvoláva poškodenie
(mutácie) DNA (DNA = deoxyribonukleo-
kyselina = nosič genetickej informácie
v bunkách) a urýchľuje predčasné (aktini-
cké) starnutie kože. Začervenanie
a zhnednutie vyvoláva v dávke asi 1000 x
vyššej ako UVB. Používa sa kontrolovane
v dermatologickej fotoliečbe a nekontro-
lovane v soláriách. V súvislosti s UVR
je potrebné spomenúť klimatologické
faktory, kto ovplyvňujú jeho intenzitu
a účinky. Denné obdobie: najvyššiu in-
tenzitu dosahuje UVB žiarenie medzi 10.
a 16. hodinou. Výdaj UVA v priebehu dňa
nie je rozložený pravidelne, ročné obdobie:
intenzita UVR vyvolávajúca začervenanie
je v lete asi 100 x vyššia ako v iných ob-
dobiach, jar pôsobenie je vyššie ako na
jeseň, zemepisná šírka: smerom od rovní-
ka klesá jeho intenzita, napr. z trópov do
strednej Európy asi 5 x, nadmorská výška:
každých 300 m vzrastá jeho intenzita asi
o 4%, oblačnosť: hoci intenzita UVR do-
sahuje maximum pri jasnej oblohe,
80% UVR prechádza cez oblaky, odraz
od rôznych povrchov zeme: čerstvý sneh
odráža 80% žiarenia, piesok vyše 25%,
vodná hladina len 5%, aj v tieni dosahu-
je UVR intenzitu asi 50%, približne 95%
žiarenia prechádza vodnou hladinou
a 50% preniká do hĺbky 3 m.
Krátkodobé riziká ultrafialového
žiarenia
Akútne poškodenie slnečný zápal nech-
ránenej kože sa prejavuje v priebehu
niekoľkých hodín po opaľovaní boles-
tivým intenzívnym začervenaním kože, jej
opuchom tvorbou pľuzgierov, pocitom
horúčavy a maximum dosahuje za 12 - 24
hodín. Vyvoláva ho najmä UVB žiarenie,
UVA len vo vysokých dávkach. Nasle-
dujúce zhnednutie včasná a neskorá
pigmentácia podmieňujúca hnedé zafar-
benie kože, ale aj vznik pieh a pigmen-
tových škvŕn na tvári u tehotných a tzv.
svetelný mozoľ (prechodné asi 2-násobné
zhrubnutie kože pretrvávajúce niekoľko
týždňov a vyvolané len UVB žiarením), ale
nechránia kožu pred ďalším spálením. Ku
krátkodobým rizikám patrí aj vznik tzv. fo-
todermatóz, ochorení kože, ktorú vy-
volávané alebo zhoršované UVR a rôzne
alergické a toxické kožné reakcie (vyvola-
napr. reakciou parfumov, rôznych liekov
a pod. s UVR).
Dlhodobé riziká ultrafialové-
ho žiarenia
Chronické poruchy v zmysle
predčasného
starnutia
kože alebo vývoja ra-
koviny kože sa môžu
prejaviť aj s odstu-
pom
niekoľkých
desaťročí. Kým
v
minulosti sa nádory
kože vyskytova-
li takmer výlučne
vo vyššom veku,
v súčasnosti sa
d o k á z a t e ľ n e
vplyvom ne-
zodpovedného
správania sa na slnku posúva ich výskyt
do čoraz mladších vekových skupín. UVR
žiarenie môže podmieniť voľným okom
neviditeľné poškodenie genetickej výbavy
buniek kože, čo spolu s narušením funkcie
imunitného systému kože (imunosupre-
siou) môže viesť po určitom čase, kedy sa
tieto poškodenia sčítavajú a kapacita pri-
rodzených nápravných mechanizmov je
vyčerpaná, ku vzniku nádorov kože. Tie
možno rozdeliť na dve základné skupiny:
1. medzi tzv. nemelanómové nádory patria
predovšetkým karcinómy kože bazoce-
lulárny karcinóm alebo bazalióm (absolút-
ne najčastejší zhubný nádor u človeka!)
a spinocelulárny karcinóm alebo spinali-
óm vrátane aktinickej keratózy ako car-
cinoma in situ. Tieto formy rakoviny kože
patria u belochov k najčastejším zhub-
ným nádorom vôbec, ich výskyt stúpa
vekom, expozíciou slnečnému žiareniu
a celkovo stúpajúci trend. 2. malígny
melanóm je jedna z najagresívnejších fo-
riem rakoviny u ľudí s najrýchlejšie rastú-
cim výskytom na svete každých 5 rokov
o 10 - 15%. Vzniká zhubným bujnením
tzv. melanocytov, najčastejšie v koži, asi v
10% sa vyskytuje na slizniciach, v nútor-
nom uchu, sietnici, obaloch mozgu. Jeho
zákernosť nespočíva ani tak v lokálnom
raste ako v schopnosti zavčasu vytvárať
metastázy. Napriek pokrokom v liečbe je
v tomto štádiu melanóm stále neliečiteľný.
29
zlom konecny.indd 29
16.7.2007 20:00:26