Keď sa povie obezita: MUDr. Tomáš Kampe (LR Magazín 2011-1; str. 34)

–– ODBORNÁ INFOLINKA
34
Obezita sa v európskych krajinách týka
asi 21 % mužov a 31 % žien, pričom nad-
váhu a obezitu dohromady viac ako
50 % obyvateľov. Len za posledných 10 ro-
kov sa počet obéznych zvýšil o 10 40 %
a prognózy do budúcna varujúce! Predpo-
kladá sa, že v tomto roku bude v Európe
obéznych takmer 150 miliónov obyvateľov!
Čo je ešte alarmujúcejšie je nárast výskytu
nadváhy a obezity medzi deťmi a toto číslo sa
každoročne zvyšuje o 1,2 miliónov!
Chorobná obezita sa stáva vážnym me-
dicínskym, sociálnym a psychologickým
problémom, zapríčiňuje významné zvýše-
nie chorobnosti, úmrtnosti (zodpovedá
za 40 % všetkých úmrtí, čo je viac ako na
následky fajčenia!) a zhoršuje kvalitu života.
Riziko vysokého krvného tlaku a rakoviny
maternice sa u obéznych strojnásobuje, ri-
ziko vzniku cukrovky je trojnásobne vyššie
a u osôb s BMI nad 35 sa zvyšuje de-
väťdesiatkrát!
Priame zdravotné náklady na liečbu
chorôb spojených s obezitou sa v Európe
odhadujú na 2 8 % celkových nákladov,
čo je porovnateľné s nákladmi na liečbu
rakoviny. Obezita a jej komplikácie, hlavne
srdcovo-cievne a metabolické, patria me-
dzi tri najčastejšie príčiny smrti u ľudí vo
veku 50 70 rokov. U 25 35 ročných
jej závažné formy takmer desaťnásobne (!)
zvyšujú riziko predčasnej smrti v porovna-
s populáciou s normálnou hmotnosťou.
Priveľká daň za pohodlie, kto nám pri-
náša moder doba. Niet preto divu, že
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)
vyhlásila obezitu za epidémiu 21. storočia!
Nadváha a obezita spolu s fajčením
jednými z najrizikovejších faktorov ohrozu-
júcich zdravie, ktorým sa ale predchá-
dzať. Obézny človek si musí predovšetkým
uvedomiť, že jeho nadhmotnosť nie je
problém kozmetický. Obézny človek si musí
uvedomiť, že je chorý!
Prečo vlastne
priberáme?
Nadváha a obezita vznikajú pri vytváraní
nadmerných zásob telesného tuku. Naše
telo si pre vytváranie zásob energie vytvori-
lo tukovú bunku adipocyt ako zásobá-
r energie pre pokrytie potrieb bazálneho
metabolizmu a fyzickej aktivity, ktorú vyko-
návame. Tzv. bazálny metabolizmus (ba-
zálna látková premena) je energia potrebná
na udržanie základných životných funkcií,
ako dýchanie, vylučovanie, mozgová či
srdcová činnosť, teda tie, kto nás držia pri
živote, aj keď spíme. Za deň predstavuje asi
6270 7500 kJ (1500 1800 kcal), teda
2/3 celkového kalorického príjmu. „Až“
zvyšnú jednu tretinu teda môžeme spáliť
pohybovou aktivitou. Cvičenie je síce fajn,
ale k redukcii hmotnosti preto určite nesta-
čí. Mimochodom, vedeli ste, že 10 %
energetického príjmu sa spáli pri trávení?
Úžasné! Spaľujeme, aj keď jeme!
Výšku bazálneho metabolizmu si vie-
te vypočítať pomerne jednoducho: Muži
hmotnosť x 21,6; ženy hmotnosť
x 19,2. Výsledok dostanete v kilokalóriách
(kcal), ak sa lepšie orientujete v kilojouloch
(kJ), vynásobte hodnotu x 4,2. Samozrej-
me, nikto z nás sa len tak nepovaľuje celé
dni na pohovke a vyvíjame určité činnosti,
napr. myslíme . Ak je Vašou dominantnou
pohybovou aktivitou sedenie, vynásobte
predchádzajúcu hodnotu indexom 1,4. Ak
sa občas necháte prehovoriť na nejaké to
fitness, vynásobme hodnotu indexom 1,7.
Ak sa ale v práci nalietate a ešte ste aj
v telocvični ako doma, vynásobte hodnotu
indexom 2,0. Naše telo však nie je matema-
tická rovnica, aby tieto hodnoty boli trvalo
nemenné. Výpočtom aspoň zistíte, približne
koľko energie potrebujete na prežitie. Orga-
nizmus môže dokonca tento kľudový výdaj
energie regulovať a v prípade hladovky, či
pri nesprávnej redukčnej diéte, ho aj výraz-
ne obmedziť, znížiť. Ak chcete vedieť, koľ-
ko energie potrebujete celkovo, rátajte: Váš
bazálny metabolizmus + 30 % z neho (na
fyzickú aktivitu, ak nie ste vrcholový športo-
vec) + 10 % na trávenie.
Tak napr. sympatická slečna vážiaca
56 kg, ktorá síce v práci sedí, ale tak 3x do
týždňa si ide na pol hodinky zabehať a chce
si svoju hmotnosť aj udržať, denný „limit“ na
príjem energie 1738 kcal. Teraz si predstav-
te, že za deň skonzumuje tri hlavné jedlá.
Po raňajkách si ešte malý kúsok bábov-
ky od babičky, po príchode do práce jeden
jediný, fakt malý škvarkový pagáčik z kole-
gových narodenín, po obede tri sezamové
tyčinky, pred koncom pracovnej doby jeden
dielik bielej čokolády, cestou z práce hrsť
pražených arašidov, večer pri telke malé
vrecko krekrov a pred spaním ešte jeden
banán. Ak teda cez deň v „normálnych“
jedlách prijala takmer 1900 kcal a pridala
k tomu ďalších 1900 (núka sa mi povedať
somarín), naša slečna zaručený recept
na priberanie. Spoznávate sa? Že je to nie-
kedy aj horšie? Dámy a páni, ak máte navy-
še viac ako 30 rokov a nestrávite každý deň
2 hodiny v posilňovni a hodinu denne na
aerobiku, tých 3800 kcal za deň nespálite!!!
A nadváha je na svete.
Ako zásobár energie si telo tukovú
bunku aj patrične chráni. Neustále rôzny-
mi hormonálnymi mechanizmami kontro-
luje „stav zásob“ a pri ich poklese mozog
vyšle signál na spomalenie spaľovania tu-
Keď sa povie obezita...
MUDr. Tomáš Kampe
Trápi Vás, že sa nezmestíte do šiat? Je pre Vás pohľad do
zrkadla nelichotivý? Začínate mať problém zvládať bežné
každodenné úkony pre „tú vec okolo pása“?
Ak ste odpovedali áno, tento článok je určený práve Vám!
Ak si ale myslíte, že ste s týmto problémom sami, vyve-
diem Vás z omylu.