Býva Vaše dieťa často choré? MUDr. Kampe (LR Magazín 2012-2; str. 55)

si imunitný systém dieťaťa začína vytvárať vlastné protilátky ako odo-
zvu na stretnutia s rôznymi mikroorganizmami a inými látkami, kto
voláme antigény. Pre každý z týchto antigénov, a tých milióny, sa
vytvorí osobitý druh protilátky. Tento proces tvorby imunoglobulínov
však „chvíľu“ trvá. Množstvo protilátok u jednoročného dieťaťa je v
porovnaní s množstvom u dospelého človeka ani nie polovičné.
vo veku asi 10 rokov si dieťa vytvorí také množstvo protilátok,
aké dospelý človek. Novorodencovi okrem nedostatku protilátok
chýba i dostatočné množstvo špecificky obranných bielych krviniek,
kto navyše nevykazujú takú vysokú obrannú aktivitu ako u dospe-
lého človeka. Biele krvinky sa vytvárajú v kostnej dreni, krvi a slezine
plodu od 12. týždňa tehotenstva. Podobne ako pri protilátkach je ich
množstvo na začiatku nepatrné, ale postupne stúpa a vznikajú i ďal-
šie druhy obranných buniek. S vývinom plodu sa postupne zvyšuje
aj ich obranná aktivita. Niekto z týchto buniek plne funkčné
po rode novorodenca. Prečo teda vlastne naši drobčekovia v
prvých mesiacoch života tak často „chorí“? Medzi 3. 6. mesia-
com vrcholí obdobie prechodnej nedostatočnosti imunitného systé-
mu. Výrazne klesá hladina materských protilátok a vlastné sa ešte
netvoria v dostatočnom množstve, aj špecifické biele krvinky ešte nie
plne aktívne. Preto dieťa v prvom roku života tak ľahko podľahne
akejkoľvek nákaze.
Rodičia „pomáhajú“
Mať dobrú imunitu od malička je dar. Ak je od mala oslabená, dieťa
je chorľavé, čo prináša rôzne zdravotné ťažkosti. A ako tomu „pomá-
hajú“ rodičia? Nesprávna životospráva, prehnaná starostlivosť, do-
žadovanie sa antibiotík aj pri vírusových ochoreniach... Kým je dieťa
doma, je zdravé ako repa. Keď začne chodiť do škôlky, zrazu to za-
čne. Prečo? Dovtedy prišlo do styku len s relatívne malou skupinou
osôb (otec, mama, starí rodičia, rodenci...) a zrazu je tu nový vírus,
ktorý priniesol Miško, nová baktéria od Evky a iná od Aničky. Nové
podnety, s ktorými si ešte malý škôlkár nedokáže poradiť. Navyše,
nedoliečenie chorôb a predčasný nástup dieťaťa do kolektívu (vše-
obecne a po chorobe obzvlášť) často dôvodom, že naša ratolesť
strávi viac času doma ako v škôlke. Dieťa oslabené chorobou a ešte
nezotavené je vystavené novým mikroorganizmom a začína sa kolo-
toč, dieťa ide z choroby do choroby. Samozrejme ak často chorí
rodičia, budú asi často cho aj ich deti (genetika), veľký podiel
aj dojčenie a nástup do škôlky po 3.roku života. Imunita dieťaťa sa
do 5. roku len vyvíja, preto nás častejšia chorobnosť nemá prekva-
piť. Prvým príznakom narušenej imunity je teda častá chorobnosť.
Otázkou ale je, čo znamená „častá“. Zdravé dieťa, aby bolo zdravé,
by malo byť cho tak 3-4x do roka (Nevidíte v tom logiku? A na
čom sa jeho imunita školiť a tvoriť ak nebude choré!). Pod
tou chorobou, ale myslíme nádchu. Pokiaľ je soplík vodnatý,
dieťa je bez teploty, nebolí ho hrdlo ani hlava, ide pravdepodob-
ne o vírusovú nádchu, ktorá sama do týždňa ustúpi. Ak to s
ním však ide dolu vodou, musíte ho liečiť a hlavne z kolektívu
vybrať. „Logika“ hovorí, že ak tieto ochorenia vyvolávajú víru-
sy a baktérie, dezinfekcia prostredia, našich domácností
je veľmi dôležitá. Veľký omyl. Naše prostredie je zvon-
ku čoraz „špinavšie“, takže máme tendencie udržiavať
maximálnu „čistotu“ aspoň vo vnútri. Používame toľko
dezinfekčných prostriedkov, že v našich domácnos-
tiach zostávajú vírusy a baktérie, kto nereagujú na
nič a narobia nám ešte väčšie problémy. Naše prostre-
die nesmie byť sterilné, nemusíme sa kúpať 5x denne
a občas my, aj naše deti, môžeme byť aj špinaví. Ale
umývať si ruky po príchode domov, napr. s Aloe Vera
umývacou emulziou by malo byť samozrejmosťou
aj pre našich drobcov. Čisté ruky jedným z faktorov
ako zamedziť prieniku mikroorganizmov do nášho tela.
Nemusíme ani prekurovať naše byty len aby sme nedajbože doma
neprechladli. Znížená teplota v spálni a primeraná v ostatných miest-
nostiach je spôsobom otužovania (nehovoriac o cielenom otužo-
vaní vlažnou sprchou... brrrr). Suchý vzduch vysušuje sliznice, tie
oslabené a vírusy majú ľahšiu cestu ako sa na ne prichytiť. To teda
zásadné, všeobecné odporúčania platné pre všetky vekové skupiny.
A začíname „starnúť“
Bunky, orgány imunitného systému a komunikácia jeho súčastí sa
vekom mení. Väčšinou si starnutie všimneme na pokožke, ale verte,
starneme aj imunologicky. Vezmite si taký týmus alebo inak nazývaný
detská žľaza. Týmus je špecializovaný orgán imunitného systému,
ktorý sa nachádza v medzihrudí medzi srdcom a hrudnou kosťou.
Rastie od narodenia do puberty, kedy je jeho aktivita najvyššia
a potom vplyvom vysokej hladiny pohlavných hormónov postupne
zaniká, v dospelosti dosahuje len 15 % pôvodnej veľkosti u novo-
rodenca, v 60-ke len 5 % a ak by sme žili dlhšie ako 120 rokov,
úplne by zanikol. Toto postupné zmenšovanie týmusu, jeho involú-
ciu, pozoroval grécky učenec Galén, no pravý význam týmusu
pre imunitný systém popísal v r.1961 Jacques Miller. Týmus sa
podieľa na „výučbe“ nezrelých bielych krviniek tvorených v kostnej
dreni, kto po „vyškolení“ získavajú titul T-lymfocyty“, presúvajú sa
do cirkulácie a stávajú sa extrémne dôležitými bunkami tzv. získanej
imunity, zodpovednej za boj s cudzorodými časticami patogénmi, ale
ovplyvňujú aj iné časti imunitného systému. Hoci T-lymfocyty sa tvo-
ria kontinuálne počas celého života, zmenšovaním týmusu a vekom
ich tvorba a aktivita klesá. Jednou z prevažujúcich
teórií o tomto zániku je názor, že týmus je energe-
ticky príliš ročné tkanivo, kto je najdôležitejšie
v ranných štádiách života, keď si telo ešte nevie vy-
tvoriť dostatočnú odolnosť voči cudzorodým antigénom. V
týmuse sa roveň odbúravajú tie T-lymfocyty, kto mylne
reagujú s vlastnými tkanivami. Jednou z hlavných činností
týmusu je teda aj prevencia autoimunitných ochorení.
Strata alebo zmenšenie týmusu v rannom veku vyvo-
lávajú závažné poruchy imunity a zvýšenú citlivosť
na infekcie. Jej zmenšenie vekom sa zase dáva do
súvisu so zvýšenou citlivosťou na infekcie a rako-
vinu v dospelosti a starobe, na čom sa podieľa aj
znížená schopnosť imunitných buniek rozpoznávať
a zneškodňovať poškodené bunky. Vekom sa po-
zorujú aj zmeny v subpopuláciách T-lymfocytov.
Tzv. naivné, kto sa ešte nikdy nestretli s ničím
cudzorodým (cudzorodým antigénom) u novoro-
dencov prevažujú.
55
MuD r . TOMÁš KAMPE