Dá sa predísť rakovine? MUDr. Tomáš Kampe (LR Magazín 2013-1; str. 32)

Všetci by sme určite chceli žiť dlho a pokiaľ možno v čo najpev-

nejšom zdraví. Asi Vás nepoteším, pretože ak sa pozrieme na prie-

mernú strednú dľžku života (toľko sa priemerne dožijeme) v porov-

naní s tými „najlepšími“ krajinami ako je napr. Japonsko, zaostávame

o celých 8 až 12 rokov! Sila, že?

V preventívnej starostlivosti nás východní lekári

obrazne ale výstižne hodnotia asi takto: „Vy sa za-

čínate zaujímať o svoje zdravie 3 dni pred smrťou,

my 3 roky pred tým, ako choroba vznikne.“

A myslím, že nás vystihli dokonale. Tých prehreškov voči zdraviu,

a to už od mlada, spáchame množstvo (snáď s výnimkou

tohto mesiaca keď „žijeme“ prevenciou voči chríp-

ke), takže tie štatistiky v podstate ani inak

dopadnúť nemôžu. Na srdcovo-cievne

choroby u nás umiera ročne asi

4 tisíc ľudí čo je cca 53 % všet-

kých úmrtí (no, aspoň v nie-

čom sme v rámci EÚ prví

☹

), na rakovinu ochorie

asi 13 tisíc osôb (v tom

sme „až“ druhí). Od

čoho vlastne závisí

zdravie populácie?

Okrem bežných

výhovoriek (myslí

sa tým geneti-

ka alias „my to

máme v rodi-

ne“, čo tvorí

tak 25 %), závi-

sí naše zdravie

podľa štatistiky

WHO aj od zdra-

votného systému

(17 %), iných fak-

torov (autori štatis-

tiky

nekonkretizujú

aké sú ale ich podiel

je 7 %) a hlavne od

životného štýlu (51 %).

Ak najvyššie percento zá-

visí od toho, ako žijeme, a

to je len a len v našich rukách,

myslím si, že

starať sa o svoje

zdravie by nemala byť len možnosť, mala by to byť povinnosť !

Ak existuje Charta práv pacienta, nemala by existovať aj Charta jeho

povinností? Nie je to dôvod na zamyslenie?

Národné preventívne programy a politici to za nás nevyriešia. Po

neúspešnom programe Svetovej Zdravotníckej Organizácie „Zdravie

pre všetkých v 20. storočí“ tu máme program pre 21. storočie, ktorý

skončí pravdepodobne rovnakým neúspechom. Príčiny? Sú rôzne,

ale určite významnú úlohu zohráva fakt, že nás nikto neučí a cielene

nenúti k výchove a zodpovednosti za vlastné zdravie. Kto nás stíha

za obezitu, za 5–10 násobné „presolenie“ populácie, fajčenie či iné

vážne prehrešky proti zdravému životnému štýlu? Zdravie je pritom

hodnota, ktorú uznáva každý. Je to tak ale aj v skutočnosti? Podľa

toho, ako to sa nami vyzerá, asi túto hodnotu až tak vážne

neberieme.

Stará pravda hovorí: „Ste tým, čo jete.“

Človek a jeho telo aj v skutočnosti po-

zostáva z toho, čo zje. Tie látky sa v

tele rozložia na menšie a menšie

a z toho sa skladáme. Navy-

še, tie látky si musia medzi

sebou aj rozumieť. Teda

nie ste len tým, čo jete,

ono sa aj v skutočnos-

ti máte a cítite pod-

ľa toho, čo a ako

zjete. Aj rastlina

zasadená do zlej

pôdy bude živoriť

a budova, ktorá

má zlé základy

nikdy nebude

stáť sto rokov...

Výživa a jej

dopľňanie pro-

duktami so špe-

cifickým zložením

a účinkom tak zo-

hráva v prevencii a

liečbe širokej škály

ochorení čoraz väčší

a zásadnejší význam.

Dnes,

ak dovolíte, sa

chcem venovať možnos-

tiam

prevencie

ochorenia,

ktorého samotný názov vyvo-

láva zimomriavky.

Dá sa predís ť

rakovine?

MUDr. Tomáš Kampe

Srdečne opäť zdravím všetkých pozitívnych LR-partnerov!

Ak dovolíte, v úvode Vám položím jednu otázku. Čo si predstavujete pod slovom prevencia ? Jeseň

je akosi ukážkovo obdobím, kedy sa o prevenciu a posiľňovanie nášho zdravia, hlavne (alebo len?)

o našu obranyschopnosť začíname aktívne zaujímať. Aký význam a akú cenu ale podľa Vás prevencia

ochorení skutočne má? A prečo ju zužujeme „len“ na chrípku? Určite, vypadnúť z práce na týždeň či

pár dní naviac dnes asi nechce nik, ale len zriedkavo Vás takéto vírusové ochorenie pripraví o život.

Prečo sa teda v prevencii (rozumej predchádzaniu) nezamerať na závažnejšie problémy a choroby,

ktoré nás podľa štatistík s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou o život pripravia?

či

chr

íp

ina

ODBORNÁ INFOLINKA