Dávkovanie výživových doplnkov: MUDr. Tomáš Kampe (LR Magazín 2015-1; str. 24)
Výživové doplnky obsahujú rôzne vitamíny, minerály, stopové prv-
ky, esenciálne mastné kyseliny, probiotiká, vlákninu a mnohé ďalšie
biologicky aktívne látky s očakávaným pozitívnym vplyvom na ľudské
zdravie. Aj keď majú liekovú formu (tablety, kapsule a pod.), patria
medzi tzv. funkčné potraviny a preto sa na ne vzťahujú iné zákonné
normy ako na lieky. Ich zloženie a pravidlá umiestňovania na trh sú
presne definované zákonmi. Ako bežní spotrebitelia ich užívame v
podstate z dvoch hlavných dôvodov – s cieľom udržanie zdravia a
predchádzanie chorobám a v rámci podpornej liečby už existu-
júcich ochorení .
Už vo všeobecnej rovine pri obhajovaní opodstatnenosti užívania
doplnkov výživy narážame, prekvapivo aj zo strany zdravotníkov, na
skostnatelé názory o ich nepotrebnosti. Veď tu máme pestrú stravu,
tak načo doplnky!
Súhlasím, ak by sme všetci žili na biostrave či organickej strave a
svet by bol ideálny, mnohé ochorenia by sme vôbec nepoznali. Bez
urážky si ale dovolím tvrdiť, že takmer každý z Vás, aj keď teoretic-
ky tuší ako by taká strava mala vyzerať, sa od nej v bežnom života
vzďaľuje na sto honov!
Všeobecne nám prácu s doplnkami výživy sťažuje ne/prekvapivo
samotná legislatíva. V § 17 ods. 2 siedmej hlavy Potravinového kó-
dexu SR je uvedené, že: „Označovanie, prezentácia a reklama ne-
smie prisudzovať výživovým doplnkom schopnosť prevencie, liečby
alebo vyliečenia ľudských chorôb alebo odvolávať sa na také schop-
nosti. Na etiketách a pri ponúkaní a propagácii výživových doplnkov
sa nesmie uvádzať žiadna informácia, ktorá tvrdí alebo vzbudzuje
dojem, že vyvážená a rozmanitá strava neposkytuje vo všeobecnosti
primerané množstvo živín.“
Pred pár rokmi sa americké ministerstvo poľnohospodárstva
začalo zaoberať otázkou potreby výživových doplnkov u obyva-
teľstva. Výskumná skupina poverená touto úlohou kontrolovala
spôsob stravovania u vyše 20 000 Američanov.
VÝSLEDKY BOLI DOSLOVA ŠOKUJÚCE.
Zistili, že nik z testovaných zo stravy, ktorú konzumovali, neprijí-
mal ani odborníkmi odporúčanú minimálnu dennú dávku výživových
látok.
Pod minimálnou dennou dávkou mysleli nevyhnutný objem živín,
aby sa ich nedostatkom v tele zabránilo prepuknutiu chorôb typu
skorbut, beri-beri alebo krivica.
Podrobnejším analýzam, ako to je v skutočnosti s príjmom živín v
našej „bežnej“ strave, sme sa už zaoberali na seminároch aj my a isto
si spomeniete k akým výsledkom sme sa dopracovali.
Dvojnásobný držiteľ Nobelovej ceny Linus Pauling odporúčal den-
ne užívať 2000mg vitamínu C ako prevenciu pred rôznymi ocho-
reniami. Ak sa pozrieme na toto množstvo, na zabezpečenie jeho
príjmu stravou by sme mali skonzumovať denne 3 kg papriky alebo
5 kg citrónov .
Alebo iný príklad, na zabezpečenie dostatočných množstiev
vitamínov B1, B2 a B6 je nutné skonzumovať 2 kg droždia!
Nemožné a nepraktické.
Veľa ľudí sa rozhodne pre užívanie nejakého doplnku po preštu-
dovaní tlačených materiálov, katalógov, vplyvom reklamy či bežne
dostupných internetových článkov. Užívajú doplnok v dávke, ktorú
uvádza výrobca a ktorá „prešla“ schvaľovacím procesom pri umiest-
ňovaní produktu na trh. Toto množstvo reflektuje tzv. odporúčanú
dennú dávku, ODD , ktorá predstavuje taký denný príjem živiny, kto-
rý je považovaný za dostatočný na to, aby pokryl potreby väčšiny
zdravých jedincov bez rozdielu pohlavia a v každej vekovej skupine.
Všetci sme si rovní!
Nezmysel. Veľkosť dennej dávky a jej tolerancia je predsa u rôz-
nych jedincov odlišná, je závislá od veku, pohlavia, záťaže, zloženia
stravy a miery nedostatku živín.
Lekári často varujú pred prekračovaním ODD. Určite, pri niekto-
rých látkach, ktoré sa môžu v tele hromadiť významné prekračovanie
ODD nie je dobrý nápad, ale hodnoty ODD sú všeobecne podľa naj-
novších vedeckých poznatkov alarmujúco nízke a objavujú sa me-
dzi odborníkmi názory, že kým hodnoty napr. železa, vápnika či
vitamínu A sú ešte dostačujúce, hodnoty ostatných látok by sa
mali ihneď zvýšiť! Podľa vyhlásenia Nezávislej komisie na dodržia-
vanie bezpečnosti vitamínov (IVSRP) by sme tak mohli predchádzať
rozširujúcim sa chronickým chorobám ako sú rakovina, depresie,
choroby srdca a ciev, s ktorými zloženie stravy úzko súvisí.
Srdečne Vás zdravím, milí LR partneri!
Pri rozhodovaní o téme do ďalšieho čísla LR Magazínu som sa nechal inšpirovať Vašimi otázka-
mi, ktoré nám, lekárom, kladiete prostredníctvom Infolinky. Otázok je skutočne viac ako dosť a sú
rôznorodé, no pri riešení každého problému vždy zaznie jedna, ktorú sa dnes pokúsim rozobrať
viac „zoširoka“. Ide o dávkovania výživových doplnkov, čo je otázka veľmi dôležitá, pretože či už
sa pozrieme na bežnú stravu, na užívanie liekov či doplnkov výživy, pozitívne pre naše zdravie a
pozitívne pre ovplyvnenie choroby je len ich príjem či užívanie v správnom množstve.
Dávkovanie výživových doplnkov
Prim. MUDr. Tomáš Kampe
24
24
LR MAGAZÍN | 01 Š 15
magazin_1_2015.indd 24
10.2.2015 16:06:03
ODBORNÁ INFOLINKA LÉKAŘŮ