Vitamín D a jeho význam pre zdravie: MUDr. Kampe (LR Magazín 2016-2; str. 41)

Problém nastáva v období od novembra do februára (listopad
únor). Dávka slnečných lúčov v zime nie je dostatočná na to, aby sa
v pokožke vyprodukovalo dostatok vitamínu D. V zime sa dostá-
va do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu (napr. olej
z rybej pečene, ryby). Menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku,
mlieku, mliečnych robkoch. Vegetariáni majú k dispozícii iba hríby
sušené na slnku, kvasnice, kakao, kokos, ďatle alebo rastlinné tuky
a oleje, či obilniny „umelo“ obohatené (fortifikované) o vitamín D. Raj-
činy obsahujú déčko len v lístkoch rastliny. Zelenina je na tom dosť
zle.
Pri varení sa našťastie vitamín
neznehodnocuje.
Dôležitým poznatkom vyplývajúcim z epidemiologických štúdií je
konštatovanie nedostatku tohto vitamínu v celej svetovej populácii.
Predpokladá sa, že tento nedostatok neovplyvňuje len zvýšený vý-
skyt osteoporózy, ale že môže byť zodpovedný aj za nárast autoi-
munitných , onkologických a alergických ochorení . Medzi rokmi
1988 2004 poklesli priemer hodnoty vitamínu D v krvi o 10%.
Možno sa vám to nezdá na prvý pohľad veľa, ale napríklad posledné
údaje z Veľkej Británie poukazujú na 5-násobný nárast hospita-
lizácií detí s rachitídou v porovnaní s 90. rokmi minulého storočia,
čo naznačuje vzostup hypovitaminózy D (hypovitamínóza = choro-
ba z nedostatku vitamínu) v populácii. V malom súbore zo sever-
ného Slovenska malo 35 % detí vo veku 4 8 rokov znížené
nedostatočné hladiny tohto vitamínu. V okolí Nitry sa zaznamenalo
75,33 % nálezov pod referenčné hodnoty. Medzi hlavné príčiny
postupného poklesu vitamínu D patria zmeny životného štýlu a zme-
nené pracovné podmienky. Podľa americkej štúdie len 5 % osôb
v rozvinutých krajinách trávi pracovný čas vo vonkajšom prostredí.
V Európe adolescenti strávia sedavou činnosťou 9 hodín denne.
K ďalším príčinám hypovitaminózy D patrí obezita a vysoká spotre-
ba rafinovaných potravín s uprednostňovaním rastlinných tukov pred
živočíšnymi resp. živočíšnych produktov z veľkovýroby pred voľným
chovom. K týmto faktorom sa pripája znečistenie ovzdušia v mes-
tách, najmä prízemný ozón vznikajúci v spaľovacích motoroch, ktorí
spolu s prachovými časticami znemožňuje prienik UVB žiarenia na
kožu, napriek tomu, že ste vonku.
Vitamín D sa zúčastňuje regulácie metabolizmu vápniku a fos-
foru. V čreve a obličkách sa aktiváciou receptorov vitamínu D (VDR)
zvyšuje vstrebávanie týchto minerálov. Týmto účinkom prispieva spo-
ločne s parathormónom, kalcitonínom a nadobličkovými hormónmi
k udržaniu minerálnej rovnováhy medzi vápnikom a fosforom v te-
lesných tekutinách a tkanivách (účinok hormonálneho charakteru).
Vitamín D potenciál regulovať priamo či nepriamo funkciu
obrovského množstva génov. V genóme (súbor všetkých génov)
človeka sa vyskytuje sto tisíc jeden milión potenciálnych väz-
bových miest pre VDR, čím sa vysvetľuje obrovský rozsah jeho
účinnosti. Za tento vysoký počet väzbových miest vďačíme evolúcii,
keď sa prevažná časť aktivity primátov presunula na deň, čím sme
sa odlíšili od iných zvierat aktívnych hlavne v noci.
Okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu sa
záujem vedy presúva na účinky tohto hormónu mimo kostnú sústavu.
Vitamín D na viacerých úrovniach ovplyvňuje imunitný systém.
Súhrnne možno povedať, že optimalizuje procesy imunitnej odpove-
de. Zvyšuje aktivitu prakticky všetkých buniek imunitného systému;
zvyšuje aktivitu fagocytov (pohlcovačov) a ich „zabíjacie“ schopnosti,
tvorbu antimikróbnych a ochranných látok. Zvýšená aktivita a efek-
tívnosť tejto tzv. nešpecifickej alebo neadaptívnej imunity je zníženie
stimulácie ďalšej obrannej línie, ktorou je špecifická imunita. Pre
tento účinok je vitamín D považovaný za významný doplnok
liečby zápalových ochorení, obzvlášť v chronických štádiách,
ako je napr. atopický ekzém alebo alergická astma .
Ako sme písali na stránkach LR Magazínu, či prezen-
tovali na seminároch, podkladom viacerých chronických
civilizačných ochorení je zápal. Ide o srdcovo-cievne
ochorenia, autoimunitné choroby, alergie, onkolo-
gické ochorenia. Podľa epidemiologických štúdií
siahajú začiatky napr. alergických ochorení do
fetálneho obdobia pred narodením človeka, kedy
dochádza k naprogramovaniu realizácie genetic-
kej odpovede v budúcnosti, v čom zohráva vitamín
D veľmi dôležitú úlohu. Ak trpí nedostatkom vitamínu
D matka, ohrozené je samotné počatie, vývoj placenty,
hrozí riziko komplikácií v gravidite, nízka rodná hmotnosť
novorodenca, môže dôjsť k predčasnému rodu a sekciám. Krát-
ko po rode novorodenec s nízkou hladinou vitamínu D menšiu
výšku a hmotnosť, môže mať kŕče a dýchacie ťažkosti. V neskoršom
období sa u neho zvyšuje riziko cukrovky, astmy, alergií a srdcovo-
- cievnych ochorení. Každé zvýšenie vitamínu D v pupočníkovej krvi o
5 ng/ml znižuje riziko vzniku ekzému o 16 %. Predpokladá sa, že
40 % detskej astmy môže byť aspoň čiastočne dôsledkom ne-
dostatku vitamínu D počas gravidity. Štúdie dokonca naznačujú,
že riziko vzniku astmy po prekonaných infekciách dýchacích ciest v
kritickom 2.-3. roku života dieťaťa sa spája s určitými génmi, kto
súvisia s najnižšími koncentráciami vitamínu D. Aj zhoršenia astmy
častejšie pri nízkych hodnotách tohto vitamínu a pozitívny ochranný
vplyv suplementácie vitamínom D na jej priebeh bol zdokumentova-
vo viacerých štúdiách.
Hypoteticky je vitamín D schopný modifikovať vývoj buniek a tvor-
bu ciev. Týmto spôsobom zabraňuje, aspoň čiastočne a za určitých
okolností deleniu rakovinových buniek, predovšetkým v prípade ra-
koviny prostaty, hrubého čreva, rakoviny kože a prsníka a vyvoláva
Pokračovanie na nasledujúcej strane
41
MUDr. TOMÁŠ KAMPE